Botanika

Botanika (grec. botané = rastlina), je označenie pre odbor z biologického vedného systému, ktorý študuje život rastlinných organizmov. Termín fyton (rastlina) a z neho odvodené označenie fytológia sa dnes nepoužíva. Delí sa na viacero disciplín:
- Anatómia - veda o vnútornej stavbe tela organizmu.
- Cytológia - skúma bunky, prípadne jednotlivé bunkové organely.
- Fyziológia - skúma životné procesy prebiehajúce v tele organizmu.
- Histológia - skúma stavbu a funkciu pletív či tkanív
- Morfológia - skúma vonkajšiu stavbu a tvar tela organizmov a jeho jednotlivé časti.
- Organológia - skúma vnútornú stavbu organismov a ich funkciu.
- Taxonómia (systematika) - zaoberá sa triedením organizmov do kategórií (taxónov) na základe ich fylogenetickej príbuznosti. Taxonómia
- ja:植物学 ko:식물학 simple:Botany th:พฤกษศาสตร์

Cytológia

Cytológia (gréc. kytos - bunka, lat. logos - veda) je veda skúmajúca štruktúru a funkcie živých buniek, je súčasťou histológie. Bunka je najmenšia funkčná jednotka organizmu, ktorá sa podieľa na stavbe tkanív. Medzi jej súčasťami je rovnovážny, ale dynamický vzťah, prejavujúci sa navonok základnými životnými procesmi: látkovou premenou, rastom, rozmnožovaním a dráždivosťou.

Dejiny cytológie

Počiatky cytológie siahajú viac ako 300 rokov do minulosti a sú úzko späté s vynálezom mikroskopu, ktorý umožnil objav a štúdium bunky. Anglický fyzik Robert Hooke (1635-1703) uskutočnil svoje prvé pozorovania vlasnoručne zhotoveným primitívnym mikroskopom v roku 1665. Vo vzorke korkového dreva pozoroval malé komôrky, ktoré mu pripomínali bunky včelieho plástu, podľa ktorých ich aj pomenoval celluly - bunky. Hoci Hook ako prvý pozoroval bunky, nerozumel ešte ich funkcii ani stavbe. Holanďan Antoni van Leeuwenhoek (1632-1723) zostrojil dokonalejší mikroskop s dvomi konvexnými šošovkami zasadenými do mosadzných platničiek tak, aby sa dali pridržať blízko oka. Takto bol schopný dosiahnuť až 300-násobné zväčšenie, neporovnateľne prekračujúce možnosti Hookeovho mikroskopu a objavil dovtedy neznámy svet mikroorganizmov. V roku 1674 podal prvý presný opis červených krviniek. Prvý opis bunkového jadra v živočíšnej bunke (konkrétne vo vtáčom vajci) uverejnil v roku 1825 Jan Evangelista Purkyně (1787-1869). Jadro v rastlinnej bunke opísal Robert Brown (1831). Základy klinickej cytológie, tak ako ju poznáme dnes, položil Muller v roku 1838, kedy publikoval dielo On the nature and structural characteristics of cancer and those morbid growths that may be confused with it (O povahe a štruktúre rakoviny a zhubného rastu s ňou súvisiaceho). Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí pozorovali zdravé bunky, Muller bol schopný rozoznať nádorové bujnenie a dokázal odlíšiť bunky karcinómu a sarkómu. Ani významné objavy však neposkytovali vedcom dostatočné množstvo informácií na pochopenie významu bunky ako základnej stavebnej a funkčnej jednotky všetkých organizmov. Vlastnú bunkovú teóriu formulovali až v roku 1838 botanik Matthias Schleiden (1804-1881) a zoológ Theodore Schwann (1810-1882). Išlo o zovšeobecnenie predstáv o stavbe buniek ako základných jednotiek živých organizmov, o ich rozmnožovaní, ontogenetickom vývine a úlohe pri vzniku mnohobunkových organizmov. Takmer súčasne na zjazde prírodopiscov v Prahe (1837) predniesol svoju teóriu o analógii medzi živočíšnou a rastlinnou bunkou Purkyně. Neskôr roku 1839 pomenoval základnú živú hmotu protoplazma. Zatiaľčo Schwann považoval za hlavnú bunkovú štruktúru membránu, Purkyně kládol dôraz na cytoplazmu a jadro. Grécky vedec Georgios N. Papanikolaou objavil význam fixácie vzoriek za vlhka a vyvinul techniku farbenia buniek v mikroskopickom preparáte. Zaoberal sa estrogénovým cyklom cicavcov a vyšetroval bunkové vzorky z vagíny morčiat. V roku 1941 publikoval spolu s Trautom článok o význame cytologického vyšetrenia vagíny v diagnostike rakoviny maternice. Táto práca sa neskôr stala podkladom pre preventívne skríningové testy na odhalenie včasných štádií rakoviny maternice. V roku 1851 zaznamenala cytológia ďalší krok vpred, keď bola použitá ako diagnostická metóda. Angličan Dr. Walshe vtedy napísal v súvislosti s rakovinou pľúc: „if the cancer had softened, the microscopic characters of that product may be found sometimes in sputa”. Odvtedy zaznamenala cytológia prudký rozvoj, najmä vďaka objavom nových metód štúdia bunky. Pomocou elektrónového mikroskopu je možné pozorovať objekty (bunkové organely a pod.) menšie ako 0,2 nm, čo je oproti klasickému svetelnému mikroskopu až 1000-násobné zväčšenie. S rozvojom poznatkov v oblasti chémie sa sústredila pozornosť na chemické zloženie buniek, čím sa cytológia začala postupne stávať experimentálnou disciplínou, na rozdiel od pôvodne deskriptívnej disciplíny zameranej na pozorovanie a opis. Rozvoj cytológie viedol vo viacerých biologických disciplínach k štúdiu organizmov na bunkovej úrovni (botanika, zoológia). Neskôr nastal vďaka spolupráci biológov, chemikov a fyzikov posun až na molekulárnu úroveň, čo znamená novú éru v cytológii a v celej biológii - vznik molekulárnej biológie.
- Kategória:Biológia ja:細胞生物学 ko:세포학 simple:Cytology

Bunka

Bunka je ohraničená jednotka alebo oddelenie, spravidla malá a ohraničená stenou alebo hranicou. Konkrétne významy podľa kontextu:
- malá stavebná jednotka:
- obytná bunka, sanitárna bunka, bunka na prevliekanie a pod., pozri Bunka (stavebníctvo)
- včelia bunka, čiže komôrka v pláste včelieho úľa
- v biológii: základná stavebná jednotka živých organizmov, pozri bunka (biológia)
- v telekomunikáciách a mobilnej telefónii: rádiová bunka
- v informatike: bunka v tabuľke tabuľkového procesora alebo HTML stránky
- v kryštalografii: bunka mriežky, synonymum je komôrka mriežky; pozri aj Wignerova-Seitzova bunka, základná bunka
- v jadrovej fyzike rôzne významy, napr.:
- bunka reaktora, synonymum je reaktorová komora
- separačná bunka (pri separácii izotopov), synonymum je separačná jednotka
- difúzna bunka (pri separácii izotopov)
- v termodynamike rôzne významy, napr. fázová bunka
- v matematike rôzne významy, napr.:
- pozri pod bunkový automat
- synonymum pre pole v zmysle jeden štvorček v rámci skupiny štvorčekov: bunka matice, bunka magického trojuholníka a pod.
- v elektrotechnike:
- pamäťová bunka
- Kerrova bunka, čiže prístroj na premenu výkyvov elektrického napätia na svetelné výkyvy
- v sociológii a organizácii: malá organizačná jednotka, spravidla uzavretá malá skupina osôb, ktoré spolu konajú za spoločným cieľom, napr. stranícka bunka, odbojová bunka, teroristická bunka, partizánska bunka

Fyziológia

Fyziológia je veda štujúca funkcie organizmu, orgánov a orgánových sústav. Fyziológia je predmet štúdia na lekárskych fakultách. Študuje sa v zimnom a letnom semestri druhého ročníka, je ukončený skúškou.

Hraničné odbory s fyziológiou

- anatómia - štruktúra orgánov a orgánových sústav
- patologická fyziológia alebo patofyziológia - chorobná funkcia orgánov a orgánových sústav, vznik a priebeh choroby
- ja:生理学 simple:Physiology th:สรีรวิทยา

Taxonómia

Taxonómia je náuka o klasifikácii živých organizmov. Spadá sem identifikovanie a pomenovanie organizmov na základe ich vlastností a predpokladanie vzťahov druhov v priebehu evolúcie. Niekedy sa môže prelínať s príbuzným vedným odborom - systematikou, ktorá študuje evolučné vzťahy medzi organizmami. Pojem taxonómia sa v širšom zmysle používa aj vo význame systematické triedenie a opis v rámci nejakej konkrétnej oblasti.

Pozri aj

- Vedecká klasifikácia
- Pomenovanie druhov ja:分類学 simple:Taxonomy th:อนุกรมวิธาน Kategória: biológia Kategória: taxonómia

Kategória:Botanika

Kategória:Biológia ja:Category:植物学 ko:분류:식물학 th:Category:พฤกษศาสตร์ zh-min-nan:Category:Si̍t-bu̍t-ha̍k

tani sylwester narkotyki Casino cheap tickets doda

:: RELATED NEWS ::

Joseph Momoh
Joseph Saidu Momoh (January 26, 1937 - August 3, 2003). Army General, politician and statesman of Sierra Leone.

Biography

Sierra Leone Born in Binkolo, Bombali District, January 26, 1937 - August 3, 2003). Army General, politician and statesman of Sierra Leone.

Biography

Sierra Leone Born in Binkolo, Bombali District,